Panovníčky

Kráľovná zo Sáby

Kráľovná zo Sáby. Kto bola táto záhadná žena nazývaná aj Balkis či Makeda? Múdra a bohatá panovníčka, ktorá vraj mala oplývať magickými schopnosťami. Kráľovnú zo Sáby väčšina z nás pozná z príbehu o Šalamúnovi. Hoci zatiaľ nikto hodnoverne nepreukázal jej existenciu, spomína sa napríklad v Starom zákone, kde sa uvádza, že kráľovná sa dopočula o Šalamúnovej múdrosti a rozhodla sa ho otestovať hádankami. Niektoré pramene však uvádzajú, že ho navštívila na jeho rozkaz. Hoci bol kráľ Šalamún nesmierne múdry mal byť aj nesmierne krutý. Ďalej ju však spomína aj Emíre Khidayer v Príbehoch zo Sumhuramu, ktorá uvádza, že „kráľovná zo Sáby chodila do Sumhuramu vždy koncom leta, aby si užila nádhernú zeleň, ktorá sa objavila vždy s príchodom tohto ročného obdobia vďaka monzúnovým vetrom. (...) V Maaribe, v jemenskom území, bolo hlavné sídlo kráľovnej. Sumhuram zasa slúžil na letný pobyt.“ V Sumhurame mala počúvať rôzne príbehy z ďalekých krajín. Spomína sa tu aj cesta za kráľom Šalamúnom, na ktorú sa pripravovala dva roky.

Kráľovi priniesla rôzne dary. Kadidlo, vonné oleje, parfémy, hodváb či vzácne drahokamy. Avšak ani kráľ jej nezostal nič dlžný. Podľa niektorých zdrojov mal kráľ Šalamún darovať kráľovnej zo Sáby krásne šaty, šperky, ťavy a vozy naložené vzácnymi darmi. Návšteva nezostala však len vo formálnej rovine a z ich vzťahu vzišiel syn Menelik.

Pápežka Jana

Stredovek sa zvykne nazývať aj temným obdobím a to najmä v oblasti vzdelanosti. Najhoršie to mali azda ženy, ktoré túžili po vedomostiach. Ako uviedla pre portál abcnews.go Mary Malonová „žiadnej žene nebolo umožnené aby sa len tak objavovala na verejnosti (...) to ju okamžite označilo za prostitútku. Ženy boli obmedzené na svoje domovy.“ Odvážnejšie ženy sa teda pokúšali rôznymi spôsobmi dostať sa ku vzdelaniu. Jednou z nich bolo i dievča, ktorú hlad po poznaní zaviedol v mužskom prezlečení až do Atén, kde ju poznali pod menom Ján Angličan. Postupne sa vypracovala a stala sa dokonca kardinálom a po smrti pápeža Leva IV (v roku 855) jeho nástupcom. Toto odvážne dievča, Jana, bola známa ako Ján VIII Anjelský. Ako uviedol pre portál pluska.sk Ladislav Švihran Jana sa stala pápežkou pretože „ako píše istý benediktínsky mních v kronike z roku 1366 „v meste boli len samí hlupáci, z ktorých ani jeden nedosahoval jej vzdelanosť, bola zvolená za pápeža.“ A to údajne jednomyseľne.“

Zvrat nastal v roku 858 počas sviatku Rogations keď padla na zem a porodila dieťa. Niektoré zdroje hovoria, že na mieste zomrela a z jej syna sa stal dokonca biskup, iní, že bola s dieťaťom ukameňovaná a ďalšie, že bola vzatá do väzenia kde po pár rokoch zomrela.

V súčasnosti je diskutabilné, či táto historická osobnosť vôbec kedy žila. Ako uvádzajú Jacques Marseille a Nadeije Laneyrie-Dagenová (Larousse) „Jeden fakt je istý: na začiatku 15. Storočia historickú existenciu pápežky pripúšťali všetci, keďže ju garantovali cirkevní hodnostári v dokumentoch, ktoré sa Rím nedovážil cenzurovať. V žiadnom prípade neobstojí tvrdenie, že Janin príbeh si vymysleli nactiutŕhači cirkvi, aby jej uštedrili ďalšiu ranu. Naopak, prvým autorom, ktorý v roku 1647 s definitívnou platnosťou odmietol existenciu ženy – pápeža, bol (...) protestant. Volal sa Dávid Blondel.“

Dokonca od začiatku 11. Storočia až do roku 1513 bol známy rituál deravej stoličky, ktorý preveroval pápežove genitálie. Ak by žena – pápež nikdy nejestovala, prečo by bol tento rituál vôbec niekedy zavádzaný?

Razia Sultana

Razia Sultana, prvá ženská panovníčka v moslimskej a tureckej histórií, ktorá samu seba radšej nazývala Sultánom a nie Sultánkou, pretože to znamenalo ženu Sultána a nie vládkyňu. Dcéra Shams-ud-din Iltutmisha, ktorá vládla v Dillí v rokoch 1236 až 1240. Bola veľká bojovníčka a trénovaná v rôznych oblastiach ako lukostreľba, šerm, jazda na koni či stratégia boja. Okrem toho však bola i skvelou diplomatkou a štátničkou. Z jej činov možno spomenúť, že vymenovala nových guvernérov a prerozdelila vysoké úrady štátu či zakladala školy, akadémie, knižnice a rôzne centrá vzdelanosti.

Keďže nebola vo väčšom kontakte so ženami z háremu, nebola zvyknutá na vtedy obvyklé správanie žien. Nosila mužskú tuniku a čelenku. Dokonca keď viedla armádu do boja, viezla sa na bojovom slonovi a ukazovala svoju tvár. Celkovo môžeme povedať, že to bola prvá vládkyňa, ktorá napadla tradičný pohľad na ženy v moslimskom svete. Razia postupne získavala podporu armády či ľudu, ale nemohla zlomiť moc šľachticov, s ktorými odmietala zdieľať absolútnu vládu a bola zvrhnutá.

Citácie:

ABCNEWS.GO. Looking for Pope Joan. (online). (citované 12.4.2015). Dostupné na: http://abcnews.go.com/Primetime/story?id=1453197&page=1&singlePage=true

Emíre Khidayer. Príbehy zo Sumhuramu. (Bratislava: Marenčin PT, s.r.o., 2010). 

Jacques Marseille (ed.) a Nadeije Laneyrie-Dagenová (ed.). (1994). Nevyriešené záhady sveta. Paríž: Larousse. 

Ladislav Švihran. Pápežka Jana. (online). (citované 12.4.2015). Dostupné na: http://www.pluska.sk/plus7dni/historia/papezka-jana.html